Hlohovec – Európske hlavné mesto kultúry 2026: reálna šanca, či utópia?

Život v Hlohovci, apríl 2020

V roku 2026 sa jedno slovenské a jedno fínske mesto stane nositeľom prestížneho titulu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Ambíciu zabojovať oň v rámci Slovenska má aj mesto Hlohovec. Zdá sa, že šesť rokov trvajúca príprava je dlhá doba, no kandidujúce mestá musia podať projekt do októbra tohto roka. Má Hlohovec vôbec šancu uspieť? A čo by nášmu mestu tento titul priniesol? 

Titul EHMK je udeľovaný jednému alebo dvom európskym mestám, ktoré po celý rok majú možnosť predstaviť Európe ich kultúrny život a jeho rozvoj. O postupujúcich do finále a následne aj o víťazovi rozhoduje panel dvanástich expertov. Desiati členovia budú menovaní európskymi inštitúciami a orgánmi, t. j. Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a Výborom regiónov a dvaja členovia budú odborníci menovaní Ministerstvom kultúry SR v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi a po konzultácii s Európskou komisiou.  

Dôvody záujmu Hlohovca uchádzať sa o tento titul vysvetľuje primátor mesta Miroslav Kollár: „Som presvedčený, že Hlohovec má na to, aby sme mohli byť Európskym hlavným mestom kultúry. Už teraz sme dokázali viac, ako by si kto pomyslel v roku 2015. Podarilo sa nám otvoriť pre verejnosť zrekonštruovaný zámok, sme jedno z najinovatívnejších, najtransparentnejších a najlepšie hospodáriacich miest na Slovensku. Projekt EHMK je cestou, ktorá nás môže posunúť o skok dopredu nielen v oblasti kultúry, pretože sa na celý koncept pozeráme oveľa širšie. Mohol by nám tiež pomôcť prekonať aj zbytočné delenie mesta na tábory, ktoré nielenže neprispieva k dobrej nálade, ale má negatívny vplyv aj na vzájomnú spoluprácu a brzdí nás v zlepšovaní a užívaní si života v meste.

Som presvedčený, že vzťah ku kultúre a k umeniu pomáha vytvárať vzťah k ľuďom, inšpiruje našu kreativitu, vkus, ovplyvňuje naše morálne a etické postoje, zvyšuje kvalitu nášho života, posilňuje občiansku spoločnosť. A myslím si tiež, že nekultúrnosť, naopak, povzbudzuje a priživuje extrémizmus v spoločnosti. Za posledných päť rokov máme za sebou výrazné investície do kultúrnej infraštruktúry aj do rozšírenia kultúrnej ponuky v meste. Pôjde teda o prirodzené pokračovanie procesu, ktorý sme začali.

Verím, že konkurencia miest, ktoré podajú projekt, bude čo najširšia, aby expertná komisia mala z čoho vyberať. Ak aj nevyhráme, má samotná príprava projektu ešte jeden kľúčový význam – rád by som počas nej prizval k stolu všetkých, ktorí to s naším mestom myslia vážne, dobre, úprimne, tých, čo dobrý život komunity, v ktorej spolu žijeme, stavajú nad vlastný prospech. Máme šancu vytvoriť priestor pre posilnenie kreatívneho priemyslu, inovácií, využitia vnútorného potenciálu mesta, stredných škôl, zvýšenie atraktivity mesta pre mladých.“ 

Projekt Hlohovec – Európske mesto kultúry 2026 pripravuje zatiaľ malý tím vedený Jurajom Surmom v spolupráci s riaditeľkou Mestského kultúrneho centra (MKC) Veronikou Moravčíkovou. Postupne sú doň zapájaní ďalší zamestnanci mestského úradu a MKC, v druhej fáze aj externí konzultanti pre jednotlivé druhy umenia. Preto sme sa o ambíciách a šanci Hlohovca na získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026 (EHMK 2026) porozprávali s vedúcim projektového tímu EHMK 2026 J. Surmom a riaditeľkou MKC V. Moravčíkovou. 

V prípade úspechu by bol Hlohovec po rakúskom Bad Ischl, ktorý bude Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2024, druhým najmenším európskym mestom s týmto titulom. Prečo si myslíte, že zapojenie do tohto projektu má pre mesto ako Hlohovec zmysel?  

J. Surma: EHMK 2026 je projekt na šesť rokov až desať rokov, ktorý môže prostredníctvom kultúry zásadne ovplyvniť život jednej – dvoch generácií našich občanov. Beriem to ako prípravu na svet, ktorý príde po roku 2025, svet, ktorý, ako už tušíme aj vo svetle dnešných udalostí, bude úplne iný. A preto beriem projekt EHMK 2026 ako šancu pripraviť sa na to, čo príde.

V. Moravčíková: Znie to ako pomerne jednoduchá otázka, ale odpoveď na ňu je veľmi komplikovaná a viacvrstvová. EHMK 2026 pre mňa znamená absolútne narušenie zaužívaného systému. Už samotné smerovanie otázky akoby podsúva odpoveď, že Hlohovec ako malé okresné mesto nedokáže naplniť potenciál, ktorý EHMK 2026 predpokladá. Pre mňa však narúšanie zaužívaných systémov znamená pohyb smerom k niečomu novému, k novým formám a alternatívam. Z tohto pohľadu ma pozitívne dráždi to, že azda vzbudzujeme údiv nad tým, že také malé mesto má také veľké ambície. No ak sa uspokojíme s málom, nikdy nedosiahneme veľa. Projekt EHMK 2026 môže pre naše mesto znamenať úplne novú a nevídanú etapu rozvoja po všetkých stránkach. 

Sú Hlohovčania na takýto projekt pripravení?  

J. Surma: Budeme robiť všetko pre to, aby sme na takýto dlhodobý projekt pripravení boli. Najskôr ale musíme ľuďom celý projekt ukázať, nech si ho ohmatajú a skúsia si, čo to môže pre nich a ich organizácie znamenať. V dnešnej dobe opatrení obmedzujúcich verejné stretávanie to bude náročné, ale o to intenzívnejšie a možno aj osobnejšie, aj keď len vo virtuálnej podobe.

V. Moravčíková: Súčasný trend outsourcingu by azda mohol nahrávať myšlienke, že nie. Projekt EHMK 2026 je však krásny v tom, že ľudský podiel, aktivitu a angažovanosť komunity a lokality v ňom nemožno outsourcovať. Nenecháme starosti na niekoho iného, krásne sa v nich vykúpeme a potom sa budeme tešiť z úspechu a skúseností, ktoré nám tento projekt môže priniesť. A Hlohovčania budú nielen pri tom, ale budú v celom procese veľmi intenzívne prítomní.  

Dnes, keď nás čakajú ťažké časy v súvislosti s dopadmi celosvetovej pandémie sa dá skôr očakávať, že kultúra sa bude dostávať na ešte vedľajšiu koľaj, ako je to dnes. Čo vieme – aj týmto projektom – urobiť pre to, aby to tak nebolo?  

J. Surma: Osobne si myslím, že po troch – piatich mesiacoch, keď všetko prejde, ľudia budú hladní po tom byť spolu. Všetci budú chcieť slobodne vyjsť a stretnúť sa. Vyskákať sa na koncerte, zájsť do kina, či divadla, stretnúť sa pri vernisážach či čítaniach v tráve, okamžite byť spolu v priestoroch, ktoré im vytvoria prostredie, kde budú môcť byť opäť v spoločenstve. Áno, možno nebudú peniaze, ale ľudská aktivita bude oveľa vyššia ako pred krízou a preto sa kultúra nepominie (tak ako sa nepominula počas dnešných dní a presunula sa do virtuálneho sveta), pretože ľudská túžba byť spolu je v našej DNA. A čím bude vyšší hlad po tejto stránke ľudského bytia, tým viac peňazí pôjde na kultúrny a kreatívny priemysel. A ak Hlohovec bude slovenské Európske hlavné mesto kultúry 2026, my budeme centrum tohto diania, minimálne na päť rokov.  Čiže budúcnosti sa nebojím.

V. Moravčíková: Kolaps alebo kríza ešte neznamenajú koniec. Dnešok môže byť akýmsi prechodom medzi tým, čo bolo včera a čo bude zajtra. To, čo platilo včera, dnes už nemusí byť pravda a to, čo bude zajtra, je tak neurčité, že možno mnohí povedia, že to nemá zmysel riešiť. Sme toho svedkami dnes, viac ako kedykoľvek predtým. To, pre čo sa rozhodneme dnes, zásadným spôsobom ovplyvní to, čo budeme žiť zajtra. A nielen my, ale aj tí, čo prídu po nás. Preto verím, že zámer uchádzať sa o titul Európske hlavné mesto kultúry je krokom, ktorý bez ohľadu na úspešnosť v rámci získania titulu ovplyvní nielen nás, ale aj generácie, ktoré budú tvár tohto mesta kreovať potom. 

Juraj Surma je absolvent prestížnej vysokej školy INSEAD vo francúzskom Fontainebleau v odbore Riadenie zmeny. Študoval aj divadelný manažment na VŠMU v Bratislave, sedem rokov manažoval najväčší umelecký workshop v strednej Európe LETAVY a najstarší amatérsky divadelný festival v Európe Scénická žatva. Od roku 2006 pôsobí ako konzultant v oblasti rozvoja leaderských zručností, nastavovaní procesov a manažovaní procesov zmeny. Dvakrát krát doviedol florbalový tím mužov Dragons Hlohovec ako kapitán a kouč k majstrovskému titulu v 2. slovenskej lige. Miluje Lasicu & Satinského, Wericha s Voskovcom, vyrastal na Pink Floyde či Queen a hráčov florbalového tímu pred zápasom motivuje americkým rapom z 90. rokov. 

Veronika Moravčíková absolvovala vysokoškolské štúdium na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde do roku 2020 pôsobila ako odborná asistentka. Zameriavala sa na oblasť kultúrnej diplomacie, kultúrnej politiky, legislatívy v kultúre alebo na projektové a marketingové stratégie. Dramaturgicky a organizačne viedla Galériu na schodoch, ktorá pôsobí pri Katedre kulturológie FF UKF v Nitre. Je podpredsedníčkou Kulturologickej spoločnosti, dlhodobo organizuje celoslovenské udeľovanie Cien Pavla Straussa. Od roku 2009 pôsobila v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre nakoniec ako vedúca Obchodno-prevádzkového oddelenia. V roku 2016 spoluzakladala Nové divadlo v Nitre, kde má na starosti umeleckú produkciu. Od augusta 2020 je riaditeľkou Mestského kultúrneho centra v Hlohovci.