Rozhovor o Európskom hlavnom meste kultúry 2026 s projektovým riaditeľom Jurajom Surmom

hlohovskyzurnal.sk, 25. máj 2020

Jedno zo zaujímavých ocenení, ktoré môže mesto v rámci Európskej únie získať, je titul Európske hlavné mesto kultúry. V roku 2026 dostane možnosť mať tento titul aj niektoré slovenské mesto. O prihláške Hlohovca a o vízii EHMK 2026 sme sa rozprávali s riaditeľom projektu pánom Jurajom Surmom.

Pán Surma, skúste našim čitateľom priblížiť, prečo sa mesto Hlohovec chce uchádzať o tento titul?

Je to veľká možnosť, ako zmeniť kultúru mesta. Európska únia vyhlasuje túto súťaž z toho dôvodu, aby sa kultúra miest pozdvihla na vyššiu úroveň. Jedným z hlavných zámerov mesta Hlohovec je zastaviť a zvrátiť negatívny trend úbytku obyvateľstva. Aktuálne prognózy Štatistického úradu hovoria, že počas najbližších 10 rokov príde k úbytku obyvateľstva v Hlohovci o cca 10 %, čím sa dostaneme ako mesto pod hranicu 20 000 obyvateľov. Zmenou kultúry mesta by sme mohli urobiť z Hlohovca ešte lepšie mesto pre život a zvrátiť tento trend.

Aká je vaša úloha v tomto projekte?

V tomto projekte mám štyri roly:

1.         Manažér – koordinátor všetkých projektových tímov, ktoré sú v súčasnosti spustené, alebo budú spustené v čase, keď si to bude vyžadovať situácia. Aktuálne máme 6 tímov a v nich pôsobí spolu 11 členov. Do týchto tímov budú postupne prizvaní ďalší kolegovia, čiže predpokladám, že v čase podania prihlášky budeme mať okolo 30 ľudí, ktorí budú zapojení do projektu.

2.         Komunikácia so zahraničím – prioritne je to spájanie sa s mestami, ktoré už tento titul získali alebo ho získajú v najbližších rokoch. A napájanie sa na organizácie, ktoré nám vedia pomôcť s prihláškou alebo následnou realizáciou.

3.         Komunikácia navonok. Tu je mojou úlohou rozprávať, vysvetľovať o čom je EHMK a prečo je to príležitosť pre Hlohovec a tiež motivovať ľudí, aby posielali projektové zámery a aktívne sa zapájali do projektu.

4.         Koordinovať všetkých účastníkov, zapojených do projektu. Nielen v rámci projektových tímov, ale aj v rámci všetkých organizácií a inštitúcií. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby práca všetkých tímov bola efektívna, aby nevznikali rôzne animozity pri práci.

Povedali ste, že pri podávaní prihlášky bude v tíme viac ako 30 ľudí. Aktuálne je ich tam 11, a to sú ľudia, ktorí pôsobia na mestskom úrade alebo v Mestskom kultúrnom centre. Ako budete vyberať zvyšných občanov do projektu?  

Budeme samozrejme prizývať odbornú verejnosť, ktorá v Hlohovci pôsobí, ale aj z ľudí, ktorí majú korene alebo sú v nejakom spojení s Hlohovcom. Na niektoré programové oblasti budeme využívať aj pomoc externých konzultantov z jednotlivých oblastí umenia, čerpať budeme predovšetkým z bohatých kontaktov a vzťahov, ktoré si členovia súčasného tímu vybudovali po celom svete.

Aký je časový harmonogram, ktorý je potrebné dodržať? 

Do 31. októbra 2020 je potrebné poslať prihlášku. 31. januára 2021 bude známy výsledok prvého kola, alebo môžeme povedať aj semifinále. Medzi týmito dátumami prebehne prezentácia na Ministerstve kultúry, kde musíme „odpáliť show“, ktorá hovorí, ako sme pripravení, prečo to chceme robiť a s kým to chceme robiť. Zatiaľ vieme o siedmich – ôsmich slovenských mestách, vrátane nás, ktoré sa chystajú do EHMK prihlásiť, z nich by sa tri – štyri s najkvalitnejším konceptom a zámerom projektu, mali dostať do budúcoročného finále.

Komisia, ktorá bude vyhodnocovať prihlášku, ktorú posielame v podobe tzv. bidbooku, má 12 členov – 10 zahraničných a 2 domácich. Táto komisia nám bude klásť rôzne otázky, aby zistili našu pripravenosť.

Následne, ak sa dostaneme do finále, tak príde k rozpracovaniu všetkých projektových zámerov do konkrétnych projektov, budeme musieť vypracovať novú prihlášku, obsiahlejšiu, podrobnejšiu v rozsahu cca 100strán. Táto časť bude vyhodnotená do 31. decembra 2021, keď bude vyhlásené víťazné mesto –Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Povedali ste, že hlavným cieľom kandidatúry mesta Hlohovec je zmena kultúry mesta, nie kultúry v meste – čo si pod tým bežný občan Hlohovca môže predstaviť?  

Najjednoduchšia definícia je, že kultúra je všetko, čo nie je príroda. Jedným z príkladov súčasnej kultúry Hlohovca je to, že nám mladí ľudia odchádzajú na školy mimo Hlohovca a potom sa už väčšinou nevracajú. Keď sa pýtame prečo to tak je, tak dostávame odpovede typu v Hlohovci nie je dostatok miest, nechcem už byť s rodičmi a nie je tu perspektíva. A práve zmenou kultúry mesta vieme docieliť, že ľudia nebudú mať dôvod odísť už v mladom veku z Hlohovca.

Je dôležité povedať, že každý obyvateľ Hlohovca má vlastné vnímanie života a iné potreby pre svoj život. A práve EHMK nám umožňuje sa zaoberať širokou škálou týchto potrieb, pretože tento projekt dáva možnosť realizovať nápady  širokého spektra obyvateľov. A keď sa nám podarí zrealizovať tieto nápady a naplnia sa potreby obyvateľov Hlohovca, tak sa zlepší ich kultúra a kvalita života v tomto meste.

V Trnavskom rádiu ste sa pred pár dňami vyjadrili, že ide o individuálny projekt primátora, vás a pani Moravčíkovej – skúste Hlohovčanom vysvetliť tento váš výrok? Uchádza sa predsa mesto Hlohovec, nie pár vybraných občanov.

V rádiu zaznela otázka, či to bol individuálny nápad, nie či to je individuálny projekt. To je rozdiel.  Odpoveď na túto otázku bola – Áno,  autorom prvotnej myšlienky bol pán primátor. Každý podobný projekt má svojho iniciátora, nepadá z neba. Podobne to bol aj nápad vtedajšieho primátora Košíc v roku 2007, keď sa Košice uchádzali o titul EHMK 2013.  O tom, ako to celé spraviť, sme sa následne bavili v užšom kruhu aj so šéfkou MKC Veronikou Moravčíkovou. Aktuálne nás je v tíme 11, pri písaní prihlášky bude zapojených cca 30 ľudí. V súčasnosti vyzývame občanov Hlohovca, aby sa zapojili formou projektových zámerov. Je to projekt celého mesta, v žiadnom prípade nejde o projekt pár vybraných ľudí. Už pri písaní prihlášky budeme opisovať celý proces prípravy, ako sme pracovali, kto bol za čo zodpovedný a v závere prihlášky bude zoznam osôb a organizácii, ktoré sa podieľali na príprave. Projekt EHMK je primárne cielený na ľudí v meste a regióne, ale samozrejme, že projekty tohto typu musia manažovať konkrétne projektové tímy.

Aktuálne prebieha zbieranie projektových zámerov od občanov, združení, organizácií a pod. Môžete priblížiť túto vašu iniciatívu? 

Aktuálne zbierame projektové zámery od obyvateľov, organizácií, združení, ktorí nám hovoria čo by chceli, potrebovali robiť, prípadne to čo nemôžu robiť, alebo na čo nemajú priestor. Chcem prízvukovať Hlohovčanom, že to nemusia byť kompletne spracované projekty so všetkou dokumentáciou, aktuálne nám ide o to, aby sme mali bázu nápadov, ideí a zámerov, ktoré následne budeme môcť rozpracovať do projektov a dať do prihlášky. Tak isto je dôležité povedať, že tieto zámery sa budú realizovať až v prípade, že získame titul EHMK 2026. Ale aj v prípade, že titul EHMK nezískame, chceme s týmito podnetmi ďalej pracovať a zaradiť ich do kultúrnej ponuky mesta – možno pomalšie a v menšom rozsahu, ale žiadny z podnetov sa určite nestratí.

Tieto projektové zámery nám vytvoria mapu, ktorá nám povie, aké priestory tu máme alebo nemáme, aké záujmy by sme chceli mať a aké konkrétne programy budeme robiť, čo by tu ľudia chceli mať pre ich lepší život v meste.

Koľko aktuálne evidujete projektových zámerov?

Aktuálne už je podaných viac ako 200 zámerov a mnohé z nich sú fantastické. Nad mnohými sme dokonca ani neuvažovali. Mnohé z nich sa ľudia báli v minulosti vôbec vysloviť, pretože si mysleli, že to vôbec neprejde.

Už niekoľko rokov je témou v Hlohovci Dom kultúry, ktorý postupne chátra, 4 roky sa tam nič poriadne neurobilo. Aké sú plány mesta s DK?

Veľa ľudí nám hovorí, že nemáme v meste Dom kultúry, že to je ideálny priestor na rôzne aktivity. A to má byť hlavný dôvod, prečo nejsť do prihlášky EHMK. Iste, Dom kultúry je z technických príčin zatvorený, nemyslím si, že chátra, viem, že tam boli realizované nejaké základné opravy, aby sa ďalej nepoškodzoval a je zakonzervovaný, temperovaný a čaká na opravu, ktorá pôjde  rádovo do miliónov eur.

A práve EHMK môžeme využiť na to, že získame peniaze na jeho opravu a naplníme ho obsahom, ktorý je reálne relevantný pre širšiu oblasť obyvateľstva ako len pre umelcov.

EHMK je príležitosť, ako zrenovovať alebo zrekonštruovať tento priestor, ktorý na konci nemusí slúžiť len ako Dom Kultúry, ale môže to byť napríklad kreatívne centrum, culture point – jednoducho to môže byť miesto, kde sa bude tvoriť rôznorodý obsah. Nemusí to slúžiť len na diskotéky alebo stužkové, ale môže sa využiť naozaj ako každodenné kreatívne  centrum, ako miesto na rôzne stretnutia, aktivity pre Hlohovčanov a pod. Toto sú len príklady toho, ako uvažujeme o budúcnosti Domu kultúry.

Pán primátor sa na stretnutiach s poslancami už v roku 2019 vyjadril, že EHMK je jedna z možnosti, ak nie jediná možnosť, ako naštartovať Dom kultúry na tom mieste, kde aktuálne je. A môžeme sa následne rozprávať o tom, či to bude rekonštrukcia, kompletná renovácia a pod.

V čom je naša najväčšia konkurenčná výhoda oproti iným mestám? 

Sme malí. Napriek korone sme boli schopní rozprávať sa so stovkami ľudí v Hlohovci. Tým, že vieme presne, na čo chceme zacieliť, tak sme získali veľmi veľa času. Tým, že sme menší, tak sme agilnejší a vieme rýchlejšie reagovať na podnety.

Keď sme komukoľvek začali hovoriť o tom, že chceme ísť do EHMK, tak mnohí na nás pozerali a reagovali spôsobom, že „To vážne? Prečo taká diera na konci sveta chce ísť do EHMK?“ To nás celé nakoplo, lebo my nie sme diera na konci sveta. Môžeme povedať, že sme diera uprostred sveta. Máme potenciál byť centrom tohto sveta. Máme kapacity na ubytovanie do 20 km na všetky svetové strany, do 25 km máme medzinárodné letisko, do 60 km ďalšie letisko. Tým, že sme uprostred všetkého, tak máme potenciál byť centrom všetkého vďaka krátkym vzdialenostiam.

Toto všetko, čo ste povedali, je síce super, ale to isté môže povedať aj Trnava. Dokonca Trnava má lepšiu východziu pozíciu.

Predstavme si, že existuje škála kvality života v meste od 1 do 10. V Trnave je na úrovni 6-7, úroveň kvality života v Hlohovci je možno na úrovni 3 – 4. V prípade, že by vyhrali obe mestá, tak sa dostanú na úroveň 9. Ktoré mesto poskočilo viac? Ak my to urobíme dobre, tak môžeme ísť príkladom mnohým mestám v EÚ, ktoré zažívajú rovnaké problémy ako má Hlohovec.  

Každé mesto má určite niečo, s čím sa bude snažiť ohúriť komisiu. Čo má Hlohovec, čo iné mestá nemajú, resp. čo bude ten hlavný argument pre komisiu?

Z tohto vznikajú tie mýty, že my nemôžme ísť do tohto projektu, pretože v Hlohovci nemáme čo ukazovať. A toto je ten fór – to nie je o tom, že čo tu teraz máme alebo nemáme a iné mestá majú. My nemusíme ukazovať niečo, čo tu už stojí. My potrebujeme ukázať, ako chceme dostať mesto z bodu A do bodu B.

Rozprávate o zmene kultúry mesta. V súčasnosti vyzerá kultúra mesta tak, že sa háda jedna polovica mesta s druhou. Videli sme v priamom prenose na poslednom mestskom zastupiteľstve /MsZ/, ako vyzerá kultúra mesta v podaní predstaviteľov mesta, teda poslancov a pána primátora. Ako chcete túto kultúru mesta zmeniť?

Súčasťou kultúry mesta je aj politická kultúra, to je to, na čo narážate vo vašej otázke. V skutočnosti my nevieme, koľko strán sa konfrontuje s koľkými. Z toho, ako sa rozprávam s obyvateľmi mesta vyplýva, že existuje množstvo iných diskusií, ktoré sa dajú nazvať konfliktmi, či už generačnými, názorovými, hodnotovými. Len ich nie je vidieť. Hlavným cieľom EHMK je zvrátiť negatívny trend v demografii mesta, resp. aby do Hlohovca ľudia prichádzali. Ak tento trend zvrátime tým, že odstránime túto bipolaritu, tak sme vyhrali.Mnohé naše rozhovory sa začali s odstupom a nedôverou a končili sa vzájomným porozumením. Ak výsledkom zmeny kultúry v meste bude zmena v tom, že namiesto hejtu sa bude argumentovať, tak si môžeme povedať, že je to dobré. Ak z Hlohovca prestanú odchádzať ľudia, lebo sa im tu bude žiť dobre, to je zmena kultúry mesta. Ak sa začnú do Hlohovca sťahovať ľudia, to je zmena kultúry mesta.  

Na jednej strane hovoríte o zmene kultúry mesta, o spájaní, o zastavení odlivu obyvateľov a na druhej strane prebieha prepúšťanie ľudí z MKC pre  nadbytočnosť a  prebieha tiež prepúšťanie ľudí z MsÚ. Mnohým takéto správanie môže evokovať to, že slová sú síce pekné, ale skutky hovoria o niečom inom. Nemyslíte si, že takáto nekonzistentnosť môže priniesť ešte väčšiu rozpoltenosť Hlohovčanov?  

Ja nemôžem hovoriť za štatutára mesta ani za štatutárov mestských spoločností. Aktuálne riešime EHMK v čase koronakrízy, kedy sú všetky mestá na Slovensku ekonomicky zasiahnuté dôsledkami tejto krízy.

To, čo môže obyvateľov mesta zarážať, je otázka, prečo v tomto čase investujeme do takéhoto projektu. Myslím, že pán primátor to už niekde povedal – EHMK je investíciou do budúcnosti. A ten, kto v čase krízy rezignuje na svoju budúcnosť, už žiadnu zmysluplnú budúcnosť mať nemusí.

Problém je v tom, že ministerstvo kultúry spustilo projekt EHMK oficiálne až v decembri 2019. Fínske mestá na príprave projektu robia už od roku 2017. Tá príležitosť sa objavila teraz. Teraz ju potrebujeme využiť. A je tu ešte jeden aspekt. Odchádzajúci vicepremiér Raši oznámil, že počas rokov 2022 – 2026 bude alokovaných na EHMK 20 – 30 miliónov eur. My o ne súťažíme so šiestimi či siedmimi mestami. Keby nebolo projektu EHMK, súťažíme o budúce európske peniaze so všetkými obcami a mestami Slovenska.

Nie je táto rozpoltenosť spôsobená aj tým, aká je komunikácia vedenia mesta voči občanom, resp. vzájomná komunikácia medzi vedením mesta a poslancami a naopak?

Ja si myslím, že pokiaľ ide o komunikáciu mesta k Hlohovčanom, nikdy sme nemali taký rozsah informácií od mesta ako dnes doručovaný toľkými kanálmi – televízia, noviny do každej domácnosti, nový web mesta, sociálne siete, SMS notifikácie atď.   Pokiaľ ide o komunikáciu mesto – poslanci, príčinu tohto problému nemám v rukách.  Jedna skupina si myslí, že keď odíde primátor, tak sa príčina vyrieši. Druhá skupina si myslí, že keď bude nové zastupiteľstvo, tak sa príčina vyrieši. EHMK môže pomôcť v tom, že aj keď nás možno nedokáže úplne spojiť, tak nás dokáže aspoň prepojiť. EHMK je o budúcnosti a pozerať sa do minulosti nám nepomôže zlepšiť budúcnosť mesta. A preto beriem EHMK ako šancu, ako posunúť Hlohovec na vyššiu úroveň.

Lenže bez toho, aby sme sa vyrovnali s minulosťou, nedokážeme sa posunúť do budúcnosti.

Presne o tomto je tá prihláška, musíme popísať stav, v akom sa mesto nachádza. Ten stav komunikácie časti Hlohovčanov nie je najlepší a EHMK je možnosť, ako sa s minulosťou vyrovnať.  

V každom meste na Slovensku tento zámer prešiel štandardným procesom v MsZ, ktoré schválilo zámer mesta prihlásiť sa, len u nás v Hlohovci nie. Ľudia, ktorí boli v súčasnosti prepustení, tak môžu argumentovať tým, že na ich platy neboli peniaze, ale na EHMK peniaze sú  a týmto argumentom sa budú snažiť presvedčiť poslancov, aby neodsúhlasili tento projekt. Ako chcete dosiahnuť to, aby vznikol konsenzus medzi vami a MsZ?

Myslíte si, že korona si vyberá, kde zasiahne a kde nie? Nechcem hodnotiť personálne rozhodnutia na Mestskom úrade, tie rozhodnutia súvisia primárne s ekonomickými dopadmi koronakrízy na všetky samosprávy nielen v tomto, ale najmä v nasledujúcich rokoch a zodpovedné mestá sa na túto situáciu pripravujú už teraz – skrátka, je to príprava na udržateľnú  budúcnosť. Náklady na prihlášku nie sú spojené s navýšenými nákladmi tak ako je to v iných mestách. Preto si nechali schvaľovať zámery. U nás je situácia iná a verejnosť o nákladoch aj o finančných zdrojoch bola informovaná na mestskom zastupiteľstve v máji. (Doplnenie redakcie – Primátor mesta sa na MsZ nevyjadril úplne presne, koľko budú náklady mesta. Primátor sa vyjadril, že do podania prihlášky to mesto bude stáť desiatky tisíc eur ale určite nie viac ako 50 000€, ktoré pôjdu z ušetrených peňazí z jeho platu. Do podania prihlášky 31.10.2020 mesto ušetrí na plate primátora cca 28 000€. )

Ale ste riaditeľ projektu, čiže za celý projekt máte zodpovednosť. 

Ja sa tejto zodpovednosti nijako nevzdávam. Primátor informoval poslancov o ambícii zapojiť sa do projektu EHMK ešte na jeseň minulého roka počas pracovných rokovaní o rozpočte ako v podstate o jedinej šanci, ako získať zdroje na rekonštrukciu Domu kultúry. Od decembra o tom opakovane informuje prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Prvá konkrétna informácia  odo mňa išla poslancom mesiac pred prvým tohtoročným zastupiteľstvom, ktoré bolo kvôli korone až v máji. S 9 poslancami som sa rozprával osobne ešte pred MsZ. Kultúrna komisia, kde sedeli ďalší poslanci tiež videla celú prezentáciu v širšom formáte. Zvyšní poslanci ma požiadali, že bude lepšie, keď prídem odprezentovať projekt na MsZ. S čím som samozrejme nemal problém. Následne, po zastupiteľstve som volal tým poslancom, ktorí prezentáciu videli prvýkrát na zastupiteľstve. Ozval sa naspäť jeden a potom sa ozval ešte jeden poslanec. Z našej strany je veľká snaha o komunikáciu v predstihu. Teraz je presne to obdobie, kedy sa chceme zbližovať v názoroch, kedy si chceme vysvetľovať všetky otázky a nejasnosti. S poslancami musíme hovoriť, pretože zámery podávajú ich voliči a oni ich zastupujú, a tiež by ich mali počúvať.

Nemyslíte si, že by mohla byť komunikácia ohľadom projektu predsa len podrobnejšia?

Myslím si, že tá komunikácia je naozaj široká už niekoľko mesiacov. S každým, kto mal záujem komunikovať osobne komunikujeme osobne, tí poslanci, čo si chceli počkať radšej na prezentáciu na zastupiteľstve ju videli na zastupiteľstve, z čoho je aj videozáznam zverejnený na stránke mesta, všetci ostatní majú veľa informácií cez samostatnú webstránku projektu, web aj FB mesta, primátora, ďalšie médiá. A v takejto intenzívnej komunikácii budeme pokračovať. Chceme, aby ľudia porozumeli, čo môže EHMK priniesť pre naše mesto a z doterajšej komunikácie máme skúsenosť, že sa to darí.

Tento projekt bude zahŕňať spoluprácu medzi rôznymi združeniami, v aktuálnej situácii celkom reálne hrozí, že mnoho z týchto združení z dôvodu krízy zanikne pre nedostatok financií. Ako plánujete takúto situáciu riešiť.

Toto je možné, ekonomické dôsledky koronakrízy ešte presne nepoznáme. Na druhej strane organizácie sú tvorené ľuďmi, ktorí majú svoje myšlienky a zámery. Aj keď by niektoré organizácie zanikli, tak ľudia nezaniknú. A práve EHMK je príležitosť ako sa opäť naštartovať.

Myslíte si, že je Hlohovec pripravený na to, že uspeje v tejto súťaži? Máme v Hlohovci pripravenú infraštruktúru, ľudí, kapacity na to, že v relatívne krátkom čase získame potenciálne obrovské množstvo peňazí, inými slovami, dokáže mesto tento prípadný úspech zvládnuť?

Na prípravu projektu – infraštruktúry aj programu – budeme mať štyri roky. Pozrite, koľko sa toho stihlo napríklad v obnove kultúrnej infraštruktúry za posledné štyri roky – zámok, kino, amfiteáter, informačné centrum… A to bez projektu EHMK. Áno, komisia bude skúmať naše schopnosti a kapacity. Budeme musieť ukázať, ako si predstavujeme celú organizáciu projektu. S kým a čo chceme robiť. Toto sú dôležité body, ktoré budeme vedieť presne popísať až v čase, keď zozbierame všetky zámery a vyhodnotíme. Z toho celého nám vzniknú infraštruktúrne a programové projekty. Ale keď sa pozriem na kapacity a schopnosť mesta riešiť infraštruktúru, ale aj program za posledné roky, na šírku a kvalitu tím ktorý máme už dnes a ktorý sa bude ďalej rozširovať, myslím, že už dnes sme pripravení obstáť lepšie než väčšina našich konkurentov.

Keby ste mali jednou vetou povedať, prečo je toto príležitosť pre Hlohovec?

Je to zmena myslenia tohto priestoru. Z toho, čo je dnes, že ja nebudem nič vymýšľať, nech vymyslia iní, na to, že mám takýto nápad a chcem ho realizovať a tento nápad bude vypočutý.

Posledná otázka – keď si predstavíte, že sme 1. január 2026, čo vidíte v meste?

Vidím obnovené námestie bez áut, kde je celá galéria rôznych štýlov kaviarní, komunitných priestorov, kde ľudia ukazujú čo vedia, čo dokážu, ďalšie obnovené priestory vrátane kreatívneho centra v Dome kultúry, živé mesto naplnené domácimi aj návštevníkmi, spokojných podnikateľov, ktorí im radi poskytujú svoje služby. A mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú ísť študovať na vysokú školu niekde inde, ako sa sem po vysokej škole vrátia, pretože sa tu dobre žije. O tom, či sa tu bude naozaj dobre žiť, rozhodneme len my sami – lebo kultúru mesta vytvárajú v prvom rade ľudia.

Za redakciu Hlohovského žurnálu sa s pánom Surmom rozprával Peter Madlenga.